pise sa tituloK

Naimi počkala pokým Lili aj Luna neprešli cez otvory,potom ešte raz spočítala všetky otvory,postavila sa k siedmemu sprava,postavila sa na kraj šmykľavky a šmykla sa po nej.Šmykľavka bola veľmi dlhá a samá zákruta.Naimi za každou zákrutou čakala že uvidí nejaké svetlo no šmykľavka vždy pokračovala ďalej.Nakoniec po ďalšej zákrute zbadala veľký biely mrak.--To asi bude ten portál--pomyslela si no keď ním prešla,cítila sa dosť zvláštne a všetko sa jej zrazu zdalo smiešnejšie a farebnejšie.Napokon sa šmykľavka stáčala a strmo klesala až sa nakoniec Naimi ocitla v akejsi krajine.--Toto má byť tá "Vytúžená Zem"?--pomyslela si a začala sa nahlas smiať.Roztiahla krídla a vyletela vysoko na oblohu.Potom začala robiť vo vzduchu kotrmelce no jeden kotrmelec sa jej celkom nepodaril a narazila do dvoch oblakov,stratila rovnováhu a padala voľným pádom na zem.AJ keď tu bola tráva zelená a mäkká,silný pád nedokázala veľmi stlmiť a tak Naimi tvrdo dopadla na zem.Po náraze sa jej zahmlilo pred očami a nato stratila vedomie.
Keď sa o hodinu prebrala,strašne ju bolela hlava aj celé telo.Jedno krídlo mala pokrčené a zaseknuté o druhé a tak jej aspoň desať minút trvalo kým sa ako tak pozbierala.Potom sa ešte raz poobzerala okolo seba.Nachádzala sa na akejsi lúke plnej kvetov.Naimi pohľadom hľadala nejakú cestu alebo niečo podobné no na ktorýkoľvek smer sa otočila,všade videla len žlto-červené kvety.Keď sa otočila za seba,konečne si všimla niečo iné ako kvety.Bol to dlhý čierny pás ktorý zrejme vypálil akýsi tvor......

,,Tak teraz vybrať si tú správnu cestu. Lili , kadiaľ by si šla ty?" spytala sa. Lili sa postavila k najmenšiemu otvoru a šup tadiaľ. ,,No Lili si už vybrala cestu teraz sme na rade my. Prosím prečítaj mi tú báseň ešte raz a pomalšie. Prosím." spýtala sa Luna a keď jej NAimi povedala báseň ,poďakovala, odpočítala si 5 otvor zľava potom sa pozrela na NAimi a povedala: ,,TAkže NAimi , maj sa, uvidíme sa dolu." a hneď zmizla v otvore. Dostala sa na strmú šmýkačku. ,,Juchú!!!" zvolala , keď sa kĺzala dolu. Kĺzačka bola strmá, kľukatá a veľmi rýchla. Ako tak svišťala pred ňou sa objavil hustí ružový oblak dymu. Luna ním preletela a zrazu pocítila zvláštny pocit, akoby letela svetelnou rýchlosť a v okamihu a objavila v prazvláštnej krajine. Modrá obloha, šum rieky a trilkovanie vtáčikov. ,,Och to je ale krásne HEHEHEHE...krásna obloha...krásne vtáčiky...krásna vodička...ja som šťastná že som to prežila HEHEHEHEHE... kto vie ako si vodila Naimi a LIli... Možno že si vybrali zlý otvor HEHEHEHEHEHE...to je ale krásne..." vravela si šťane. POtom sa skúsila postaviť , ale nejako sa jej nedarilo, tak sa len tak tackala a smiala sa na tom ako chodí. Smiala sa dokonca aj na tom aká je tráva zelená, či na tom že ani sama nevie na čom všetko sa smeje.

Naimi sledovala Lunu a mierne sa uškrnula."Takže ten druhý otvor? No,čo už,risk je zisk nie?" povedala a prešla cez otvor.Na chvíľu pocítila akoby prešla cez nejakú neviditeľnú záclonu a už už čakala že ju obklopí nejaký jedovatý mrak no nič také sa nestalo.Jednoducho sa len dostala do ďalšej kruhovej miestnosti.Táto však nemala žiadne chodby.Po stenách však boli také isté otvory ako ten ktorým práve prešli a nad každým otvorom bolo zase niečo napísané.Nebolo to však rovnaké písmo ako na mape lebo toto písmo Naimi okamžite spoznala."Je to písmo nášho klanu" povedala a začala čítať jednotlivé písmenká.Keď prečítala všetky písmenká nad každým otvorom,vrátila sa na začiatok a začala čítať nahlas:

"Nebezpečenstvo je pred tebou,za sebou pokoj máš,
tri z nás isto pomôžu Ti,ktorúkoľvek požiadaš,
Len jedna z nás cestu bezpečnú otvára Ti
kto požiada druhú,bude sa môcť vrátiť.
Dve z nás žihľavové pole naplnilo,
zato v troch jed striehne so smrtiacou silou.
Ak tu nechceš ostať,cez jednu z nás prejdi
a našich rád sa drž,uvidíš že správnych:
Prvá rada:nech kdekoľvek jed sa bude ukrývať,
vľavo od neho žihlavové pole bude stáť.
Druhá: my tu na okrajoch,každá iná,
no ak chceš ísť ďalej,pokojne nás míňaj.
Tretia rada: ako vidíš,naše tvary rôzne sú,
najmenšia a ani najväčšia smrť v sebe nenesú.
Štvrtá: tie,čo druhú zľava,druhú sprava vidíš stáť,
chutia síce rovnako no rozličné sú na pohľad.
Pokiaľ rozhodneš sa prejsť,voľbu svoju dobre zváž,
bude neskoro keď sa už budeš báť.
Jedna z nás cestu bezpečnú Ti prináša,
v dvoch z dvadsiatich sa portál nadnáša.
Zvyšné z nás tvorí temná prázdnota,
v ktorej sa nikto s nikým nestretá.
Každá z nás len jedného člena unesie,
nech už Ťa kamkoľvek odnesie...."

"Tak,čo y nato?" spýtala sa Naimi a čakala čo Luna s Lil povedia........

,,MNo mohlo by to byť tak." súhlasila s Najmi. ,,Tak NAimi , choď prvá. " povedala Luna a po chvíľke ju nesledovala. Chodbou sa znova dostali do ďalšej miestnosti s dvoma otvormi. ,,Tak ako znela ďalšia časť hádanky? Niečo s jedovatým plynom." povedala Luna a podišla k jednému otvoru a potom k druhému. ,,Jedovatý plyn?? Žiadne bytosti tu nakreslené nie sú. Skúsim to očuchať?" spýtala sa a v tom momente sa premenila do vlčej podoby. Prišla k jednej a začala čuchať. Najskôr nič necítila, ale keď spravila krok dopredu , zacítila nechutne nepríjemný zápach. Luna si kýchla , premenila sa na človeka , znova si kýchla a povedala : ,,No fuuuuuj, fuuuuuj... čo to je.. fuuuuj." vravela a medzi tým stále kýchala. ,,Asi tá správna cesta bude v tom druhom otvore. " povedala a vybrala sa tade.

Naimi počúvala Lunu pokým lúštila v mape a potom sa znova otočila ku kľúčovým dierkam v zámkoch."Keď prvú zo štyroch otvorí ti drak" opakovala si v duchu a potom podávala kľúče do zámkov tak,aby keď sa prečítajú (podľa začiatočných písmen názvov všetkých štyroch zvierat) vytvárali slovo drak.Potom nimi znova všetkými otočila no teraz sa už nedali otáčať dokola ale hneď po druhom cvaknutí sa brána otvorila.--Hm,aj tak boli zamknuté na dva krát,aspoň v niečom som mala pravdu--pomyslela si Naimi a potom povedala."Tak si to vylúštila,konečne sa pohneme ďalej" povedala a po dlhšom čase sa milo usmiala.
Keď prešli bránou,dostali sa znova na neosvetlenú chodbu.--Ták,len sa sústreď,vykašli sa už na Osama aj na misiu.Koniec koncov,aj toto je misia a tá už musí byť úspešná--povedala si Naimi v duchu a kráčala ďalej.Išli asi desať,pätnásť minút keď sa dostali do neveľkej kruhovej miestnosti,z ktorej viedlo päť chodieb spolu s tou,z ktorej práve prišli.Keď vošli do miestnosti,znova sa zažali štyri fakle a tak bola miestnosť aspoň ako-tak osvetlená.Pred každou zo štyroch chodieb ktoré viedli z miestnosti bol veľký kamenný oblúk a nad ním boli do kameňa ytesané akési obrázky.Keď k nim prišli bližšie,rozoznali na nich vznešené bytosti.Nad prvou chodbou zľava bol obrázok Dryády-ducha stromu,nad druhou chodbou zľava bol obrázok Fénixov,nad ďalšou chodbou bol obrázok krásneho Jednorožca a nad poslednou chodbou bol obrázok Kentaura.--Tak,ďalšia hádanka-- pomyslela si Naimi a požičala si od Luny mapu."Ako bol ten druhý riadok preložený?Tri zo štyroch odoženú plamene?" spýtala sa a rozmýšľala čo to asi znamená.Nato sa začala prechádzať po miestnosti a prezerali si obrázky.Keď sa prešla asi desiaty krát,povedala"Asi som nato prišla."Tri zo štyroch odoženú plamene".Dryáda,Kentaur aj Jednorožec sa boja ohňa,čo znamená že aj plameňov,preto ich plamene odoženú.A Fénix keď má zomrieť,začne horieť a znova sa narodí z popola takže sa teoreticky ohňa báť nemôže a plameňov tiež nie.Takže by sme sa asi mali vydať chodbou nad ktorou je zobrazený Fénix ale na 100% si nie som istá,tak čo vy nato?" spýtala sa Luny a Lili a čakala čo povedia.....

,,Naimi skús tie kľúče nezlomiť. " povedala Luna keď si všimla ako ich stále otáča dokola a dokola. Sadla si na zem, rozprestrela mapu pred seba a začala čítať. ,,Prvú bránu otvorí ti drak...otvorí ti drak...drak...Máme 4 kľúče na nich je Dikobraz, žaba, aligátor a vták. Najmi veď mi pomôž. Ach dikobraz , žaba , alebo nejaká rosnička, krokodíl a kukučka. A čo ak ten krokodíl je aligátor. Takže keď prečítame začiatočné písmená ... D-R-A-K .. drak a máme to, teraz Naimi čo to znamená?? Naimi pokračuj" dopovedala , zložila mapu a hrdo sa usmiala.

"No nebyť Shirona tak nefrflem"povedala Naimi Lune keď sa dostali do miestnosti,ktorá bola konečne osvetlená.Stáli však pred ďalšou bránou a tá nevyzerala že sa otvorí pomocou mesačného svetla."Že by sa tie kľúče hodili sem?" povedala Naimi a hľadala na bráne nejaké zmky.O chvíľku našla štyri kľúčové dierky."Tak,teraz už stačí len ......." povedala a podávala kľúče do zámkov porade,tak ako ich držala v ruke.KeĎ každým kľúčom otočila v smere hodinových ručičiek,zakaždým sa ozvalo "cvak".Keď cvakol aj posledný kľúč,čakali či sa brána otvorí.Nič sa však nestalo."No,....no,možno sú zamknuté na dvakrát" povedala neisto Naimi a znova otočila kľúčmi."No to hádam nie,veď tie kľúče sa tam otáčajú stale dokola" povedala keď otočila kľúčmi aj tretí a štvrtý krát."No fajn,čo teraz?" spýtala sa ostatných a čakala či ich niečo nenapadne.......

,,NAimi, nemusíš stále frflať. Ber to z tej lepšej stránky, aspoň spoznáme nové kúty sveta, kde ešte nikto , nikdy nebol." hovorila Luna a potichu sa smiala. ,,No , ale mohlo to byť aj lepšie keby sme tu aj niečo videli. HALÓ!" Zavolala do diaľky. A z diaľky sa ozvalo : ,, ALÓ - ALÓ - ALÓ" ,,Fiha tam musí byť ale veľká miestnosť , keĎ je tu taká ozvena." povedala LUna. KeĎ zišli dolu schodiskom , kráčali chvíľku po neosvetlenej chodbe. Spoliehali sa iba na to , že na zemi nebudú žiadne kamene , alebo jamy. Ako kráčali, zrazu ich osvetlila žiara z horiacich fakieľ , ktoré sa zapálili sami od seba. Keď si ich oči privykli na svetlo, zistili , že stoja pred ďalšou veľkou bránou.

Naimi sa na kľúč najskôr len tak pozerala a rozmýšľala k čomu asi je.Potom si všimla,že kľúč má na vrchu zobrazené nejaké zviera.--Vyzerá ako krokodíl-- pomyslela si a potom sa pozrela na ďalší kameň oproti nej.Aj pri ňom bol jeden kľúč.Na vrchu však nebol krokodíl ale žaba.Zostávali ešte dva kamene ktoré boli pospájané mesačním svetlom a tak im odomkli bránu.Ajpri zvyšných dvoch kameňoch boli také podobné kľúče no na každom z nich bolo zobrazené iné zviera-na jednom bol dikobraz a na druhom nejaký vták.Keď Naimi držala všetky štyri kľúče,vrátila sa pred bránu kde čakali aj Luna s Lili."Nechápem na čo to je,veď brána je predsa otvorená.No,ale možno sa nám to ešte zíde" povedala napokon a prešla cez bránu.Za bránou však bola taká tma že nebolo vidieť ani na krok.Naimi počula ako cez bránu prešli aj Lili s Lunou a nato sa ozval rovnaký zvuk ako keď sa brána otvárala,tentoraz sa však brána zatvárala."No to je skvelé" povedala Naimi keď sa brána celkom zatvorila."Takže nám zostáva len pokračovať v ceste.Toto mohol vymyslieť len Shirono" hovorila Naimi nahnevano a pomaly schádzala po schodoch.........