Keď sa Akira vrátila naspäť k Osamovi a jeho protivníkom,videla len ako Osamu nehybne padol na zem.--Takže je koniec,ale aspoň niekto z nás musí prežiť--rozmýšľala Akira v duchu.--Ja sa vrátiť nemôžem,a nemám ani čas vrátiť sa k Zokimu a Yasuovi,takže zostáva už len .....--rozmýšľala ďalej a pozrela sa nenávistne na nehybného Osama.Potom sa porozhliadla okolo seba a blízko za Osamom zbadala to čo hľadala-malý nožík sa leskol do strieborna v slnečnom svetle ktoré nanho dopadalo.Pomaly vyšla spoza stromov,prešla okolo Luny a Osama a zdvihla nožík zo zeme."Neboj sa,nechcem bojovať.Náš boj bol prehratý vo chvíli keď sme opustili tú dedinu.Vtedy ste sa o nás dozvedeli.Ale náš pán, Dairano nemá rád prehry,chyby a omyly.A preto musím spraviť to čo je treba" dopovedala,zobrala nožík a porezala sa na dlani.Keď jej začala tiecť krv,zobrala aj Osamovu ruku a tiež ho porezala.Keď sa ich krv spojila,Akira sa začala sústrediť a keď sa telepaticky spojila s Osamovou mysľou a predala mu všetky svoje myšlienky.Potom sa spojila aj s mysľou Zokiho a Yasua a postupne im vymazala všetky myšlienky a spomienky spojené s Dairanom.Keď znova otvorila oči,stačila už zazrieť len Lunu,potom Osama a potom jej oči už videli len tmu-bola mŕtva.Ľahko padla na zem a zostala nehybne ležať.Vtedy sa Osamu prebral,otvoril oči,pozrel na Akiru a rozbehol sa preč.Teraz už presne vedel čo má robiť.Bežal tak rýchlo že ho nebolo ani poriadne vidieť a keď prekročil hornú hranicu lesa,zmizol......

,,Nie som žiadne malé šteňa, už si to konečne zapamataj! A nemysli si že len tak ľahko nadomnou vyhráš. Ešte som poriadne ani nezačala." povedala Luna a jemne sa uškrnula. ,,Ale dobre keď si myslíš že mám zaútočiť ako prvá , aj začnem." Ako dopovedala premenilôa sa na ľudskej podoby. na chvíľku zavrela oči a keď ich otvorila namiesto fialovej farby mala úplne biele. V tom sa jej podlomili kolená a padla nehybna na zem.

--Ahoj Osamu, no ako teraz chceš ujsť. Prevtelila som sa do tvojho tela a mám nad ním úplnú kontrolu. teraz možem povedať že máš boj prehratý.-- Povedala Luna prevtelená do Osamu. Teraz už len stačilo ho uviesť do bezvedomia. Narazila 3krát do veľkej skaly a Osamu bol v bezvedomí. Potom sa znova vrátila do svojho tela , oprášila si ruky a povedala: ,,Tak vyhrala som. A KTO JE TERAZ ŠTEŇA!!!"

Osamu najskôr Lunu len pozoroval a keď zaútočila,nesnažil sa hneď vyhnúť.Až keď bola už blízko pri nom a chcela ho uhryznúť,silno sa odrazil od zeme a vyskočil do veľkej výšky.Keď znova dopadol na zem,odskočil asi od meter od Luny a začal sa smiať."Akira mala pravdu,nemali sme s tebou strácať čas.Si len malé šteňa ale keď už sme boj začali,aj ho dokončíme.Teraz už vôbec nepochybujem o tom že nemáš šancu nás poraziť.Ale uľahčím ti to.Môžeš útočiť prvá a radím ti aby si sa začala snažiť" dopovedal a čakal na ďalší Lunin útok.......


Akira zatiaľ dorazila na miesto kde bojovali Yasuo a Zoki no keď tam prišla,obidvaja ležali na zemi a nehýbali sa.Akira sa na nich chvíľu pozerala a potom sa zahľadela na ich protivníka.Bola to úpírka asi v rovnakom veku ako vlkolak a čarodejnica ktoré stretli s Osamom."Necce sa mi veriť že štence ako vy dokázali poraziť dvoch z nás a ešte k tomu sú natoľko drzé že chcú pokračovať v boji" prehovorila po chvíli a zoskočila dole zo stromu na ktorom stála.Chvíľu padala a potom hladko pristála pred Naimi."Dosť ma zaujíma ako sa bojuje s upírom ale teraz nemám čas zisťovať to,takže sa zatiaľ maj" povedala a rozbehla sa naspäť za Osamom.Teraz keď stratili dvoch členov tímu,vedela čo musia urobiť.....

Naimi sa snažila čo najrýchlejšie dostať k Yasuovi ale keďže bola zranená,jej rchlosť sa tiež spomalila a tak pokým prišla k Yasuovi,rútil sa na ňu aj on.Naimi zastavila kúsok pred ním a rýchlo vyletela hore.Ani sa neobzrela na Yasua lebo nechcela spomaliť.Zastavila až keď bola nad oblakmi odkiaľju nebolo vidieť.Rýchlo rozmýšľala čo by mala urobiť.V hlave jej napadal jeden nápad za druhým no každý mal v niečom slabosť.Napokon ju napadla posledná možnosť aj keď sitým nebola istá ale povedala si že za pokus to stojí.Pomaly letela naspäť na zem,postupne zrýchľovala až napokon hladko zostúpila na zem pred Yasua.Potom tak ako predtým na chvíľu zatvorila oči.Sústredila všetku svoju energiu do ľavej strany tela.Keď otvorila oči,koža na ľavej ruke jej stále tmavla až pokým nebola úplne čierna.Zároveň sa jej predĺžili zuby a nechty,v ktorých bolo oveľa viac jedu a až keď jej z očí začala tiecť krv,zistila že zvldla prvý krok k úplnému ovládnutiu tretieho stupňa premeny.Zrazu si spomenula na slová,ktoré jej povedal otec keď ju učil ovldať tretí stupeň."Za silu ktorá ti bude poskytnutá musíš zaplatiť krvou...".Naimi sa pozrela na Yasua,potom sa zahnala rukou a celou silou vrazila do zeme pod sebou.Ozval sa enší výbuch a zem začala pomaly praskať a lámať sa.Naimi udrela do zeme ešte raz a potom silno zamávala krídlami.Vytvorila veľký oblak prachu ktorý mieril na Yasua a skôr ako sa mu stihol vyhnúť ho obklopil.Naimi neváhala,zjavila sa za ním a aj jemu vrazila nechtami do krku.Uvolnila väčšie množstvo jedu a keď vytiahla ruku,Yasuo ležal na zemi rovnako nehybný ako Zoki.Vtom však Naimi zacítila ako sa k nim veľkou rýchlosťou blíži ďalšia bytosť-posledný z vlkolakov.....

Keď Luna pocítila ostrú bolesť vo svojej labe a následne náraz na zem , mierne zavrčala. ,,Mne tu nikto nebude hovoriť, že som nejaké šteňa, to si vyprosím!" pomyslela si podráždene. Rýchlo si vybrala nožík z rany , postavila sa na nohy a pozrela sa na Osamu. Keď videla ako sa Akira vzdialila , nemala inú šancu , len dúfať, že ju zastaví Naimi.
Upriamila pohľad na svojho protivníka. Ostré pazúry zaborila do tvrdej zemi. Zadnými nohami sa s ľahkosťou odrazila , vzniesla sa do vzduchu , zuby namierené na Osama. Skok ktorý spravila bol rýchli a svižný, s odhodlaním , zahryznúť sa Osamovi do krku.

Keď Akira pocítila ako ju Luna uhryzla,len si chytila krvácajúcu ruku a rana sa jej začala hojiť.Vôbec sa nenechala od Luny vyprovokovať a nepočúvala ani Lunine urážky.Vždy si vedela zachovať chladnú hlavu a práve preto ju zvolili ako veliteľa tímu.Osamu však takúto schopnosť nemal a po tom čo mu Luna povedala bol rozhodnutý ju zabiť.--Nevšímaj si to šteňa Osamu,len sa ťa snaží vyprovokovať-- povedala mu Akira telepaticky.Osamu sa však chystal zaútočiť.Akira ale bola rýchlejšia.Keď sa rozubehla svojou plnou rýchlosťou nebolo skoro možné vidieť ju.Ani nie o 3 sekundy sa objavila za Lunou a vytiahla malý ostrý nožík."To máš za to uhryznutie" povedala jej a zabodla jej ho do ruky.Potom odhodila Lunu nabok a znova povedala Osamovi."Ak tak veľmi chceš,zostaň a bojuj.No neskúšaj volať o pomoc" a bežala ďalej.Vedela že ak aj Yasuo a Zoki narazili na nepriateľov,nemôžu sa držať plánu a zaútočiť na ďalšiu dedinu.Preto sa rozhodla že sa pôjde za nimi pozrieť a podľa situácie rozhodne ako budú ďalej pokračovať....Osamu si vypočul Akiru no len sa pousmial a čakal pokým Luna zaútočí.....

,,Tak to si nemala pijavica!" zaštekal Yasuo. Pozrel sa na Zoriho ako bezvládne ležal na zemi. Keď odohnal znova okrídlené myši, rútila sa naňho Naimi. ,,Žiadny komár mi tu nebude škriabať bratov!" zúril Yasuo. Silno sa odrazil od zeme a skočil oproti Naimi. Ostré tesáky mal namierené proti upírovi. Celú svoju silu použil proti nej. Zoki tam len ležal, aj keĎ vnímal nejaké tie zvuky v pozadí, nehýbal ničím. Upírí jed bol veľmi silný. nezostávalo mu nič iné len čakať , kým je účinnosť pominie.

Keď Luna vstala, nahnevala sa. Rýchlo sa postavila. Keď videla ako tí dvaja odchádzajú, rýchlo ich dohonila a pred nich si sadla. ,,Tak ja pre vás niesom hodný súper, že už odchádzate?!" nahnevane povedala. Potom sa pozrela na Osamu: ,,Osamu," oslovila ho, ,,vždy robíš to čo ti Akira povie? Si ako jej psíček. " hovorila. POtom sa postavila a pomaly prešla okolo Akiri. ,,Tak čo? Nezmeriame si sily?" povedala so smiechom, a skôr ako si Akira všimla uhryzla ju do ruky a rýchlo sa vzdialila. Potom ešte raz okolo nich prebehla jedno koliečko svojou závratnou rýchlosťou. ,,Tak čo ste takí rýchli ako ja? Akira, ty zmoknutý pes, bojíš sa, aby som ťa neporazila?" uštipačne podrývala Luna.

"Len sa pozri na to malé štena aké je drzé" prehovoril znova ironicky Osamu,vyskočil vysoko do vzduchu čím sa uhol Luninmu útoku a hladko pristál tam kde predtým."Čarodejnica a vlkolak,to je teda pekná kombinácia" hovoril Osamu stále pohŕdavým tónom no zrazu ho Akira odstrčila nabok a rýchlo labou sa silno zahnala na Lunu.Sila úderu Lunu odhodila o pár metrov ďalej,nijako jej však neublížila.--Stále priveľa hovoríš--povedala vyčítavo no zároveň ľahostajne Osamovi a potom dodala.--S týmito šteňatami nebudeme strácať čas,pokračujeme v ceste--a už aj sa rozbehla ďalej po ceste."Tss,tak ju neznášam" povedal si Osamu skôr pre seba a nechcene sa rozbehol za Akirou....

Naimi videla ako Zoki s Yasuom odohnali netopiere.Tie sa však ďalej vznášali nad nimi no neútočili pokiaľ im Naimi nedala príkaz.Naimi sa vyhla útoku Yasua no už sa nestihla vyhnúť ďalšiemu a videla len ako k nej pribehol Zoki.Potom pocítila bolesť v nohe a tak sa rýchlo vzniesla vyššie.Prezrela si zranenie.Rana bola dosť hlboká a tiekla jej aj krv.Naimi sa už začínala hnevať.Rozzúrená poslala všetkých netopierov na Yasua a obrovskou rýchlosťou sa rútila na Zokiho.Začala mávať krídlami čo najviac a zo zeme sa zdvihol oblak prachu ktorý zahalil Zokiho.Naimi sa orientovala sluchom,rýchlo sa objavila za Zokim a zaostrené jedovaté nechty mu vrazila do krku.Keď sa prach usadil,Zoki ležal na zemi a nehýbal sa.Nebol však mŕtvy.Jed ho omráčil na štyri až päť hodín.Naimi sa otočila k Yasuovi no pritom vyletela vyššie a tak bola dosť ďaleko aj od Zokiho.Aj keď pochybovala že by sa mohol prebrať po dosť vysokej dávke jedu ale pre istotu sa rozhodla že sa od neho bude držať ďalej.Yasuo znova odohnal netopierov zavýjaním."Už si zostal len ty" povedala mu Naimi a veľkou rýchlosťou sa rútila k Yasuovi.....